Fajčenie – aktívne aj pasívne

„ Najjednoduchšie na svete je prestať fajčiť – ja som už prestal tisíckrát.“ (Mark Twain)  „Keď si myslíte, že tabak nezmení hlas ženy, utrúste popol na koberec.“ (Jean Richard)

Fajčenie je zlozvyk a treba proti nemu účinne a nekompromisne bojovať. Je o to viac nebezpečné, že vplyvom cigaretového dymu trpia aj nefajčiari. Štatistika je alarmujúca, veď každý tretí štyridsiatnik, ktorý fajčí viac ako 20 cigariet denne zomiera pred dovŕšením dôchodkového veku.

Z cigaretového dymu bolo izolovaných viac ako 3800 chemických látok. Z jednej cigarety sa do organizmu dostanú 2 mg nikotínu, tento sa rýchlo vstrebáva a dochádza k vylučovaniu niektorých hormónov (podobne ako pri strese – katecholamínov). Zrýchľuje sa srdcový rytmus, zrýchľuje sa pulzová frekvencia atď.. Jednou z najškodlivejších látok je CO (oxid uhoľnatý). Jeho toxický účinok spočíva v tom, že sa viaže na krvné farbivo (hemoglobín) oveľa účinnejšie ako O₂. Väzba CO-hemoglobín je 100-krát silnejšia ako väzba kyslíka. Preto dochádza k zníženiu prísunu O₂ do srdca a teda do celého cievneho systému.

Tabakový dym obsahuje veľké množstvo jedov, ktoré poškodzujú aj srdce a cievy. Dokázalo sa v rôznych vedeckých štúdiách, že fajčenie je rizikový faktor vzniku ochorenia dýchacích orgánov, kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny pľúc, močového mechúra, rakoviny úst a pod.. Za vznik chorobných zmien sú zodpovedné látky, ktoré sú v tabakovom dyme a ktoré poškodzujú tkanivá, či už priamo ako jedy, alebo nepriamo, znížením okysličovania. Fajčiar si „udržuje“ vysokú koncentráciu CO v krvi a toto vedie k chorobným zmenám na stenách ciev a zvýšeniu rizika kornarnej trombózy (upchávajú sa cievy zásobujúce srdce). Na krvné doštičky má CO upokojujúci účinok, prestanú byť v pohotovosti. Navyše je fajčenie veľkým producentom kyslíkových radikálov. Je jednoznačne dokázané, že fajčenie zdvojnásobuje riziko úmrtia na choroby srdca.

Každý fajčiar na sebe pozoruje , že u neho dochádza k zvýšenej tvorbe hlienu. Ráno pokašliava a toto chronické dráždenie spôsobuje zhrubnutie stien priedušiek, čo vedie k zúženiu priesvitu dýchacích ciest. Ak sa k fajčeniu pridá znečistené ovzdušie, riziko sa znásobuje. Štatistika WHO uvádza, že na následky fajčenia ročne zomiera 2,5 milióna ľudí. V 20.storočí zomrelo viac ľudí na následky fajčenia ako v oboch svetových vojnách.

U nás fajčí viac ako 42% mužov a asi 38% žien. Najsmutnejšie je že sa fajčenie posúva do nižších vekových skupín. Napríklad až 42% dorastu fajčí, fajčí viac ako 30% medikov a čo je najviac zahanbujúce, aj lekárov. Zdravotná výchova a súčasná legislatíva nemajú vplyv na počet ľudí, ktorí fajčia. Fajčenie u lekára by malo byť kvalifikované ako činnosť neprofesionálna, ktorá je v rozpore s etikou jeho povolania (Bada, 1995) a obraz lekára s cigaretou v ústach ako pacientovi zakazuje fajčenie mi pripadá ako vtip v humoristickom časopise.

Nebezpečné je aj pasívne fajčenie a je dokázané, že ženy fajčiarov aj keď samé nefajčia majú o 30% vyšší výskyt rakoviny močového mechúra ako ženy nefajčiarov.

Ak už nemáte dosť silnej vôle prestať fajčiť, zmeňte aspoň svoje stravovacie návyky. Dbajte hlavne na dostatočný príjem antioxidantov!!!