Konzumovať či nekonzumovať mlieko a výrobky z neho?

Vieme, že mlieko je tekutina produkovaná mliečnymi žľazami samíc cicavcov. Je to základný zdroj výživy pre mláďatá v období keď ešte nie sú schopné tráviť inú potravu. Výživa všetkých mláďat cicavcov a teda aj človek začína práve príjmom mlieka. Materské mlieko nám v rannom štádiu poskytuje množstvo benefitov. Táto substancia má jedinečnú a nezastupiteľnú úlohu pri budovaní imunitného systému dieťaťa. Ako sa s naše trávenie vysporiadáva s touto potravinou v dospelosti ovplyvňuje mnoho faktorov. Názory odborníkov nie sú jednoznačné a nemožno z nich spraviť jednoznačný záver platný pre každého z nás.

Mlieko je potravinou bohatou na množstvo živín, no mnohí z nás majú problém s jeho trávením. Tráviaci systém každého z nás je veľmi individuálny. Každý by mal vedieť čo jeho trávenie zaťažuje a čo mu naopak pomáha a na tom základe si tvoriť svoj jedálniček. Mlieko nie je určené pre dospelých ľudí, je vytvorené pre mláďatá, ktoré dokážu z neho vyťažiť maximum pre život dôležitých látok. Tráviaci systém dieťaťa je na príjem tejto tekutiny prispôsobený, obsahuje dostatočné množstvo enzýmu β-galaktozidázy (laktázy), ktorý rozkladá mliečny cukor (laktózu). Dospelý človek nemá také množstvo enzýmu ako kojenec a preto mu trávenie mlieka môže spôsobovať ťažkosti. Fermentáciou mlieka získavame potravinu, ktorá je pre nás ľahšie spracovateľná. V procese fermentácie sa využívajú mikroorganizmy rozkladajúce laktózu na kyselinu mliečnu a tak naše trávenie istým spôsobom odbremenia. Kyselina mliečna je taktiež známa svojimi antimikrobiálnymi účinkami. V súčasnosti je na trhu veľké množstvo kyslomliečnych produktov a syrov s rôznou dobou zrenia. Pri výbere mliečneho produktu je veľmi dôležité dbať na jeho kvalitu. Mlieko okrem bielkovín, vitamínov a minerálov obsahuje aj tuk. Príjem tuku je pre naše zdravie a dobre fungujúci metabolizmus dôležitý. Problémom je, že je akýmsi zachytávačom rôznych toxických látok a tak v prípade, že mlieko pochádza zo zvieraťa, ktoré nežije v prirodzených podmienkach a je kŕmené stravou obsahujúcou nepriaznivé aditíva je veľká šanca, že tieto látky sú v ňom prítomné. Dôležité je teda nakupovať mliečne výrobky z overených zdrojov. Uprednostňovať treba nízko tepelne ošetrené výrobky pred sterilizovanými, pretože vysoké teploty spôsobujú čiastočnú denaturáciu bielkovín a rozpustených minerálov.

Čo ak mi mlieko spôsobuje tráviace ťažkosti?

Pri problémoch s trávením mlieka nemožno odsúdiť mlieko ako celok. Mlieko je  zložené z viacerých komponentov, ktoré môžu dráždiť tráviaci systém. Sú v ňom zastúpené všetky 3 makroživiny (cukry, tuky, bielkoviny), vitamíny a minerálne látky a tak je dôležité prihliadať na to, ktorá z týchto zložiek je za nepriaznivé prejavy zodpovedná.

Nepriaznivé reakcie spôsobené konzumáciou mlieka:

ALERGIA na bielkoviny kravského mlieka

Bežné kravské mlieko obsahuje 30 – 35 gramov proteínov na liter. Kazeínová frakcia tvorí 80 % a srvátkové proteíny 20 %. Všetky proteíny mlieka sú potencionálnymi alergénmi. Laktoferín a imunoglobulín sa v mlieku nachádzajú v malom množstve, no približne 30-50 % pacientov je senzitívnych práve na tieto bielkoviny. Hlavné alergény mlieka sú kazeíny a z nich najproblémovejší je α1 kazeín. Je to vysokozápalová bielkovina, ktorá môže prispieť k vzniku gastrointestinálnych problémov. Imunitný systém začne tvoriť protilátky proti bielkovinám kravského mlieka typu IgE. Vývoj alergie závisí od včasnosti expozície kravským mliekom a stavu slizničnej bariéry. Nedostatočne vyvinutá alebo poškodená slizničná bariéra prepúšťa alergény kravského mlieka a vzniká tak alergická reakcia. V krvi sa v tomto procese objavia špecifické IgE protilátky na kazeín, α-globulín alebo β-globulín. Na ostatné súčasti mlieka len zriedkavo. Reakcia sprostredkovaná IgE sa nazýva reakcia 1. typu a má horšiu prognózu ako reakcie 3. až 4. typu nazývané aj non-IgE alergické reakcie. Reakciu nezávislú od IgE označujeme ako INTOLERANCIU kravské mlieko.

POTRAVINOVÁ INTOLERANCIA na bielkoviny kravského mlieka

V tomto prípade sa tvoria protilátky typu IgM, IgA a IgG. Pre klinickú prax má význam hlavne stanovenie protilátok IgA a IgG. Príznaky pri intolerancii nie sú po užití mlieka také prudké ako pri IgE sprostredkovanej alergii. Častokrát sa prejavia až o niekoľko hodín až dní. U 50 – 80 % prípadov sa ochorenie prejaví gastrointestinálnymi problémami ako bolesti brucha, nechutenstvo, podráždenosť, hnačka, porucha vstrebávania živín, niekedy vracanie, krvou v stolici, neprospievaním, môže byť narušené vstrebávanie železa. Časté sú prejavy ako únava, poruchy spánku až depresia.

Deficit LAKTÁZY – enzýmu tráviaceho laktózu – INTOLERANCIA LAKTÓZY

Laktóza je mliečny cukor (karbohydrát), ktorý dodáva mlieku sladkú chuť a tvorí 40 % podiel z celkového kalorického obsahu. Laktóza je disacharid tvorený dvomi monosacharidovými podjednotkami. Bunky tenkého čreva produkujú enzým β-galaktozidázu (laktázu), ktorá laktózu štiepi na glukózu a galaktózu. V prípade, že množstvo enzýmu nízke v resp. je narušená jeho aktivita laktóza sa nedegraduje. Príznaky môžu byť rôzne v závislosti od stupňa laktózovej intolerancie a množstva skonzumovanej laktózy. Každý človek má individuálnu prahovú dávku. Prekročenie tolerovaného množstva môže vyvolať bolesti brucha a kŕče, nafukovanie, pálenie záhy alebo hnačku. Symptómy sa väčšinou prejavujú do dvoch hodín od konzumácie mliečneho cukru. Neznášanlivosť laktózy nie je alergia ani intolerancia podmienená tvorbou IgG protilátok, lebo nie je sprostredkovaná imunitným systémom. V takom prípade dospelý človek väčšinou znáša denné dávky laktózy 10 g/deň.

Zdroj: www.ellab.sk