Vyoperovaný žlčník = nutnosť doplniť žlčové kyseliny

Význam prírodných žlčových kyselín a ich fyziologický účinok v odbornej literatúre  (V zozname literatúry a na www.gallmed.hu sú odborné texty uvedených výňatkov a citátov)

Funkcia žlčových kyselín v procese trávenia a ich nedostatok po operácii žlčníka.

Pečeň, žlčové cesty a žlčník, dvanástnik a podžalúdková žľaza sú navzájom funkčne aj orgánovo závislé časti tráviacej sústavy. Tieto orgány úzko spolupracujú medzi sebou a ich harmonická spolupráca je potrebná k dokonalému tráveniu. V ústnej dutine pomocou zubov rozžujeme potravu na drobné kúsky. Už pri pohľade na jedlo, zacítení jej vône a ešte viac chute sa spustí tvorba slín, vylučovanie žalúdočných a tráviacich štiav, zároveň tvorba malého množstva žlče. Pohyby žalúdka premiešajú natrávenú potravu, potom žalúdok veľkou silou začne v malých množstvách zmes “vystreľovať “ do dvanástnika.

Fyzikálno-chemickým pôsobením potravy v dvanástniku dochádza k zvýšenej produkcii cholecystokyninu (hormón regulujúci vyprázdňovanie žlčníka, jednoducho črevný hormón) a ten:

  • otvára zvierač bradavky dvanástnika – spoločné vyústenie žlčovodu a pankreasu,
  • spôsobuje konstrikciu žlčníka, tým sa žlčové a pankreatické šťavy dostanú do dvanástnika a miešajú sa s natrávenou potravou,
  • vo veľkej miere dráždi podžalúdkovú žľazu k zvýšenej produkcii tráviacich enzýmov.

Črevný hormón (cholecystokynin) je tvorený sliznicou dvanástnika, ktorého tvorba je podmienená príchodom natrávenej potravy zo žalúdka (v prvom rade tuky a oleje), jeho účinkom sa žlčník vyprázdni. Keď tvorba, vylučovanie, teda celkový kolobeh žlče je nesprávny, tak ani rozklad tukov a ich následné trávenie nebude správne, čo sa môže prejaviť zápchou, nafukovaním, celkovou nevoľnosťou a hnačkou. Pridaním žlčových kyselín do stravy je to možné priaznivo ovplyvniť.

Po operácii žlčníka (postcholeocystectomia) je uskladňovacia funkcia žlčníka zrušená. Žlčové šťavy nepretržite odtekajú do dvanástnika, a tak pri zvýšenej potrebe žlče (potrava s vyšším obsahom tuku) telo nemá dostatok zásob v dôsledku chýbajúceho žlčníka. Tuky ostanú strávené iba čiastočne a neskôr ich črevná flóra hrubého čreva rozkladá za vzniku plynov, spôsobiac tým nafúknutie brucha prípadne aj hnačku. Nedostatok žlče v dôsledku chýbajúceho žlčníka je možné priaznivo ovplyvniť pridaním žlčových kyselín do organizmu.

Prírodné žlčové kyseliny nájdete v produktoch: OXGALL  a GALLMET-M. Môžete si vybrať z 2 možností:

Ak ste už podstúpili operáciu a nemáte žlčník  je pre Vás vhodný produkt OXGALL:

Ak ešte máte žlčník, ale máte s ním ťažkosti a tráviace problémy, je pre Vás učený produkt GALLMET M:

 

Vedeli ste, že? …

U nás v obchode LekarenDoma.sk doručujeme všetky produkty do 24 hodín od objednania. Stačí si tovar objednať do 13:00 a nasledujúci deň je u vás. Navyše máte pri nákupe nad 55€ poštovné zadarmo !

 

Psoriáza

Vplyv žlčových kyselín a endotoxínov pri vzniku psoriázy a jej liečbe (endotoxín= vnútorný jed pochádzajúci z tela bakterií). Na základe klinických prejavov (poruchy trávenia, deformity žlčníka) autori predpokladajú,  že nedostatok žlčových kyselín zohráva významnú úlohu pri patogenéze psoriázy. Žlčové kyseliny sú totiž ochrancami (fyzikálno-chemickými) pred  bakteriálnym endotoxínom, ktoré sa vytvárajú v čreve, v prípade ich nedostatku môže dojsť k translokácii endotoxínov, čo môže spôsobiť uvoľnenie cytokínov. Doplnením žlčových kyselín môžme zabrániť translokácii endotoxínov, tým aj uvoľneniu cytokínov spôsobujúcich zápal.

Prirodzená imunita

„Funkcia žlčových kyselín pri fyzikálno-chemickej ochrane tela“. Dôležitá funkcia žlčových kyselín, nami objavená a neskôr aj inými potvrdená, je zvláštna ochrana tela tvorená v črevách. Skupina amerických vedcov vyšetreniami in vitro dokázala, že makromolekula endotoxínu ošetrená soľou kyseliny žlčovovej (deoxycholát sodný), sa rozpadne na menšie už netoxické molekuly. Toto vzbudilo podozrenie, že žlčové kyseliny v živom organizme (črevo) môžu zúčastňovať na neutralizácii endotoxínov. Bakteriálny endotoxín je z hladiska chemického zloženia makromolekula (lipopolysacharid), v ktorom je toxicky účinná látka viazaná na lipid bohatý na mastné kyseliny. Môžme predpokladať, že neutralizácia endotoxínov (in vivo) v črevách je podmienená prítomnosťou žlče resp. žlčových kyselín. Tento ochranný mechanizmus tela nazývame fyzikálno-chemická ochrana. Základom fyzikálno-chemickej ochrany tela je detergentný účinok žlčových kyselín. Otázkou je, či žlčové kyseliny svoj detergentný účinok vyvíjajú len na bakteriáne endotoxíny. Je známe pozorovanie Maxa Theilera , kedy vírus žltej zimnice a iné “arthropod borne”(rod Flaviridae) vírusy sa spoja so žlčou opice, tie sa inaktivujú.

O žlčových kyselinách – fyzikálno-chemická ochrana

Spoznaním účinkov LPS (lipopolysacharid-endotoxín-vnútrotelový jed), sa stala dôležitou otázka spôsobu ich vniku do krvného obehu. Výskumom sa zistilo, že translokácia endotoxínov z čreva je spôsobená nedostatkom žlčových kyselín. Za určitých podmienok – v určitých patologických situáciach- sa endotoxín dostáva z čreva do krvného obehu a tu vyvoláva chorobné procesy. Za normálnych podmienok žlčové kyseliny chránia organizmus proti v črevách sa stále vyskytujúcim sa endotoxínom, lebo ich štiepia na atoxické čiastočky. Zistilo sa, že tvoria ochranu aj proti všetkým choroboplodným zárodkom lipoidnej štruktúry (vírusy s obalovou štruktúrou). Túto ochranu založenú na povrchovo aktívnom(detergentný) účinku žlčových kyselín sme nazvali fyzikálno-chemickou ochranou(Bertók,2002). Mierna alebo silnejšia endotoxémia vzniklá z nedostatku žlčových kyselín sa môže podieľať na vzniku viacerých chorôb : septický šok, zlyhanie obličiek pacientov s obštrukciou žlčovodov, ischemia čreva , šok z popálenia, ochorenie z radiácie, niektoré endokrinné choroby, psoriáza, artérioskleróza atď. Žlčové kyseliny môžu zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane tela pred chorobnými stavmi ako: zlyhanie obličiek, psoriáza. Zistilo sa, že v dôsledku všetkých takých účinkov, ktoré narušujú sliznicu tenkého čreva, tým znižujú alebo pozastavujú produkciu peptidu cholecytokynínu (CCK), pri jeho nedostatku potom žlčník nie je schopný transportovať žlč do tenkého čreva, ktorého čiastočná absencia dovolí endotoxínom vzniklým rozkladom obalov Gramm-negatívnych baktérií dostať sa do krvného obehu a vyvolať toxémiu vo vážnejších prípadoch toxický šok.

Podrobný výskum fyzikálno-chemickej ochrany, ktorá je  založená  na vlastnosti povrchovej  aktivity žlčových kyselín, novodobými technológiami môže priniesť nový prístup k ochoreniam, pretože sa  týka základného metabolizmu cholesterolu, lebo žlčové kyseliny sú výsledným produktom ich recyklácie. Nakoľko množstvo produkovaných steroidných hormónov tvorí len zlomok v žlčových kyselinách, právom môžme predpokladať, že reakcia cholesterol-žlčové kyseliny vo veľkej miere ovplyvňuje prirodzenú odolnosť voči chorobám, a z hľadiska získanej imunity je dôležitá pri syntéze všetkých  steroidných hormónov.(Bertók 2002). Dospeli sme teda k záveru, že  v detergentných účinkoch žlčových kyselín sme spoznali  takú všeobecnú fyzikálno-chemickú obranu tela, ktorá sa neredukuje len na bakteriálne endotoxíny, ale pôsobí aj na „agensy“(napr. niektoré vírusy), ktorých povrch je tvorený lipoproteinom alebo má lipidnú štruktúru. Medzi doteraz známe ochranné mechanizmy tela môžme teda priradiť aj fyzikálno-chemický ochranný systém, ktorého základ je tvorený  pečeňou vylučovanými a v systéme črevo-pečeň  kolujúcimi žlčovými kyselinami.

Stres

Negatívny účinok stresu na tvorbu žlče a jej vyprázdňovanie je možné vyvažovať žlčovými kyselinami. Stres je takou špecifickou odpoveďou tela s rôznorodými prejavmi, ktorá môže byť vyvolaná akýmkoľvek škodlivým faktorom (telesným aj duševným). V súčasnosti je jednoznačné a prijaté, že Selyeho všeobecný adaptačný syndróm v rovnakej miere u človeka aj vyšších teplokrvných stavovcov a je súčasťou riadeného obranného systému, ktorý sa prejaví horúčkovými stavmi nazvanými aj ako reakcie na akútne fázy stresu. Príkladom najlepšieho experimentu na reakciu akútnej fázy, síce sa nestotožňuje v každom prípade so stresom, je súbor príznakov vyvolaných liposacharidmi v bunkovej stene Gramm-negatívnych baktérií podobnými endotoxínu . Úloha CRP (C-reaktívny proteín) v reakcii na akútnu fázu je zrejme dôležitá aj pri vytvorení tzv. imunokompetencie. Nemôžme zanedbať fakt, že stres vo veľkej miere pôsobí  na celý tráviaci system, tým aj na tvorbu a vyprázdňovanie žlče. Porucha tvorby a vyprázdňovania žlče znižuje alebo zastavuje jednu z dôležitých obranných systémov tela, založenú na detergentnom účinku žlčových kyselín tzv. fyzikálno-chemickú ochranu, bez ktorej je telo vystavené útoku toxínom nachádzajúcim sa v čreve (napr. endotoxíny) a tzv. veľkým vírusom (napr. skupina herpetických vírusov).

Herpes a žlčové kyseliny

“Žlč vylučovaná pečeňou sa dostáva do tenkého čreva, ale nie v celom množstve a nie okamžite. V žlčníku, umiestnenom pod pečeňou sa nachádza veľa žlče, ktorá sa po jedle vyprázdni a napomáha k plynulej produkcii žlče, vtedy sa dostane do tenkého čreva najviac žlče, keď je jej prítomnosť najviac potrebná. ”Pacienti po choleocystektómii (odstránenie žlčníka), sa na túto pomoc už nemôžu spoľahnúť, preto počas príjmu stravy majú relatívny nedostatok žlčových kyselín. Častejším príjmom menšieho množstva potravín, alebo doplnením žlčových kyselínvhodnými prípravkami môžu tento nedostatok eliminovať. Herpes na pere môže byť spôsobený práve relatívnym nedostatkom žlčových kyselín. Žlčové kyseliny dokážu určité vírusy- hlavne tie, ktoré majú lipoproteinové obaly- rozložiť (vírusy citlivé na dezoxýcholát sodný – žltá zimnica , herpetické vírusy atď.)

Cholesterol – vysoký alebo nízky

„Žlčové kyseliny tvoria veľkú skupinu zlúčenín vytvorených z cholesterolu, vznikajú činnosťou pečene, okrem úlohy pri spracovaní a trávení tukov, sú dôležitým nástrojom detoxikácie, vylučovanie cholesterolu je jedinou fyziologickou cestou ich vzniku. “

Tvorba optimálneho množstva žlčových kyselín má teda zásadný význam, pretože ich nedostatok môže byť zdrojom mnohých ochorení. Ich primárny význam spočíva v tom, že pomáhajú telu zbavovať sa zbytočného a tým aj škodlivého cholesterolu. Keď pečeň produkuje a vyprázdňuje menej žlčových kyselín – dôsledok stagnujúceho,  zle a nepravidelne pracujúceho žlčníka- môže to byť následok toho, že prijímame málo žlčopudných potravín, vtedy ostáva v tele viac zbytočného cholesterolu, trávenie tukov bude nedokonalé a takto vstrebané tuky zvýšia hodnotu cholesterolu a triglyceridu v krvi, usadzujú sa v cievnej sústave na stenách ciev, zužujú ich vnútornú svetlosť spôsobiac tak kolapsové situácie obehu a infarkt. Časť žlčových kyselín sa v čreve absorbuje, umožňujúc tak vstrebanie vitamínov rozpustných v tuku. Za pomoci v krvi cirkulujúcich žlčových kyselín sa rozpustené vitamíny dostanú na miesto ich určenia- k bunkám. Umožňujú tiež preniknúť vitamínom cez dvojvrstvú, tuk-bielkovina, bunkovú stenu do cieľa – vnútro bunky. Z toho vyplýva, že keď je nedostatok molekúl žlčových kyselín v čreve, tj. konzumujeme málo žlčopudných potravín(napr. tuky, oleje), potom dôjde k narušeniu využitia a  absborbcie v  vitamínov (A,D,E,K) rozpustných v tuku . Zbytočne potom konzumujeme dostatočné množstvo vitamínov rozpustných v tuku,  z dôvodu ich nevhodného využitia sa nevstrebávajú a napriek  zdanlivo postačujúcemu príjmu  vitamínov, vznikajú avitaminózne choroby.

Dve tretiny žlčových kyselín vypudených do čreva sa vstrebe do krvi, odtiaľ sa dostáva do pečene a ostáva v obehu črevo-krv-pečeň spĺňajúc tak svoju fyziologickú funkciu. Pokiaľ sa žlčník pravidelne nevyprázdni, potom trávenie nebude dostatočné, čo sa týka nielen trávenia tukov, ale aj uhľovodíkov a bielkovín, lebo zo slinivky – pankreasu  sa vyprázdni menšie množstvo sekrétu obsahujúceho tráviace enzýmy a ten sa nedostane pravidelne do dvanástnika. Stagnujúca žlč môže spôsobiť kalcifikáciu a do pankreasu pretekajúci žlčový sekrét môže spôsobiť jej zápal so všetkými nepríjemnými následkami.

Nepravidelné vyprázdňovanie žlče má množstvo následkov:

Soli žlčových kyselín za normálnych okolností zničia škodlivé baktérie, ktoré sa dostali z hrdla do žalúdka a v dôsledku nedostatočnej produkcie žalúdočnej kyseliny do tenkého čreva. Bez nich v dôsledku ich hnilobného a plynotvorného účinku dochádza k nafukovaniu, kolikám a hnačkám. Tenké črevo je za normálnych okolností sterilné, baktérie tam nemajú čo hľadať. Žlčové kyseliny, ktoré sa dostanú do poslednej časti tenkého čreva, sú najväčšími spúšťačmi nutkania na stolicu. Z toho vyplýva, že keď sa do čreva dostane len malé množstvo žlčovej kyseliny, tj. nevyprázdňuje sa koncentrovaná žlč zo žlčníka, môže dôjsť k zápche. Najprv dôjde k narušeniu pravidelnosti dennej stolice, neskôr zo stagnujúcej stolice /zápchy/ sa vstrebe čoraz viac vody a toxických látok, ktoré spôsobia otravu tela (autointoxikácia). Normálna stolica sa stáva tvrdšou a neskôr sa formuje do bobkov. Vo viac koncentrovanej žlči žlčové farbivo sfarbí stolicu do tmavo hneda. Tmavšia, alebo svetlejšia farba stolice presne určuje množstvo vylúčeného žlčového farbiva. Žlčové kyseliny sú schopné usmrtiť v hrubom čreve prítomné vírusy s bielkovinovým obalom (peplon). Zničia, zneškodnia a rozlámu endotoxíny miestnych baktérií. Endotoxíny (vlastné vnútorné jedy), makromolekulová štruktúra,   majú alergizujúci účinok, môžu spôsobiť arytmiu, horúčku, pooperačnú sepsu, majú vysoký podiel na mužskej sterilite. Žlčové kyseliny sú teda dôležité pri ochrane organizmu voči škodlivým fyzikálnym a fyziologickým vplyvom.“

Spracovanie tukov a počas choroby

Porucha obehu žlčových kyselín počas choroby je prítomná viacmenej pri každej chorobe. Dr.Légrády Péter a ním  zostavená skupina lekárov počas 8-mych rokov výskumnej práce dospela k novému prístupu a záveru pri skúmaní dôležitosti prítomnosti žlče resp. obehu, metabolizmu a  poruchy obehu žlčových kyselín pri vstrebávaní  tuku, látok podobným tukom, v tuku rozpúšťajúcim sa látkam. Jednoducho skúmali dysfunkcie pečene a žlče/žlčníka. Skúmali nielen ochorenia pečene a žlčníka(napr. cholelitiáza), ale aj ochorenia, pri ktorých predpokladali úzku súvislosť so žlčovými ochoreniami ako napr. reumatické ochorenia, migrény a funkcionálnu neplodnosť. Všeobecne je známa bolesť hlavy zo žlčníka: migraine billiare. Skúmali a vyšetrovali aj alergické ochorenia a zistili, že na dlhotrvajúce choroby alebo na chronické choroby, je ich viac – na ich vznik a neliečiteľnosť- akú rolu zohráva pečeň a žlčník. Toto je nový, iný pohľad . Metabolizmus žlče môže byť narušený na piatich, šiestich, siedmych miestach. Spôsob liečby závisí od lokalizácie narušenia. Vyšetrovali 2000 pacientov, s kontrolou je to 5000 opisov prípadu. Z materiálov ich osemročnej práce dochádzame k záveru, že obeh tukov, látok podobným tukom, v tuku rozpúšťajúcich sa látok je viacmenej prítomný pri každej chorobe. Keď je možné nastaviť normálny pomer, potom u pacientov nastáva zlepšenie.“

Candida albicans (candidiasis) – Kandidóza: Reálna hrozba alebo obrovský biznis?

Candida albicans je kvasinková huba tvoriaca pseudovlákna,  nachádzajúca sa na sliznici, koži a v črevnom trakte zdravého človeka. Huby candida albicans sa zúčastňujú na využití natrávených látok v čreve ako ostatné prítomné mikróby. Počiatok kandidózy väčšinou považujeme, keď na určité vplyvy okolia (napr. ATB, nesprávna  výživa, nepravidelnosť, stres ) sa zníži črevná imunita, tým môže dojsť k množeniu candidy. Candida albicans napáda orgány z viacerých strán a komplexným spôsobom. V prípade, že došlo množeniu candidy v črevnom trakte, v dutinách močových a pohlavných orgánov, ako aj na koži a v dutine ústnej, nastáva prerazenie sliznice čreva.  A takto sa candida môže dostať do obehového systému a vyvolať systémovú kandidózu (rozšírenie na celé telo). Tieto podmienky sú u moderného človeka často dané, teda kvasinková choroba je už dnes civilizačnou chorobou. Zdravotný stav obyvateľstva je v súčasnosti slabý…. široko spektrálne antibiotiká resp. dlhodobé užívanie niektorých antibiotík (penicillin, tetracyklín,erythromycín) môže poškodiť citlivú mikrobiálnu rovnováhu črevnej flóry. V produktoch živočíšneho pôvodu (mlieko, mliečne výrobky, mäso) môžu byť prítomné stopy antibiotík. Strava bohatá na bielkoviny s prevahou tukov a cukrov a chudobná na celulózu a pektíny (balastné látky) primárne zvyšuje riziko vzniku kandidózy. Oslabenie centrálnej črevnej imunity stresom je v súčasnosti už pomerne známym faktom, preto je mimoriadne dôležité dosiahnutie pokoja.  Medzi kandidózou  a alergiou zisťujeme niekoľko paralel. Alergiou oslabený imunitný systém je mimoriadne zraniteľný, a tak sa môže stať terčom kvasiniek…  V pozadí alergií často stojí začínajúca, celé telo napádajúca (systémová) kvasinková choroba a u pacientov s kandidózou je podstatne vyšší výskyt alergickej nádchy, astmy, ekzému a alergie na potraviny! Dlhodobý boj s kvasinkami spôsobuje hypersenzitivitu imunitného systému voči cudzím bunkám, plazme, ako aj voči produktom látkovej výmeny, vytvoriac tak chronické alergické prejavy. Za časť alergických prejavov sú zodpovedné nie len živé kvasinky, ale aj ich chemické výlučky a odumreté časti…”

Čo treba vedieť o kandidóze: Kandidóza môže byť systémová (celé telo zasahujúca) choroba, ktorá sa vyvinie pri patričnej predispozícii a v určitých klinických situáciách.  Systémová kandidóza je ťažká, život ohrozujúca choroba, ktorá sa môže objaviť u pacientov so zníženou imunitou, alebo po veľkých brušných operáciach, u pacientov ošetrovaných na JIP po operáciách. Časť dobre známych prejavov sa týka kože a moluskov (acrochordon), resp. slizníc. V súčasnosti je čoraz vyšší výskyt pooperačných alebo systémových kandidóz, pretože narastá počet pacientov so zníženou funkciou obranného systému. Kandidóza a iné mykózy su veľkou výzvou pre pacientov po transplantácii orgánov a kostnej drene, s malignými hematologickými ochoreniami, po agresívnej chemoterapii, na JIP s trvalou intravaskulárnou kanylou, po veľkej brušnej operácii, HIV pozitívnych. Vaginálna kandidóza sa môže opakovať u žien so zdravou imunitou  aj bez predispozície. Kandidóza, ako choroba, má viac prejavov: svrbenie rôznych častí tela, zhoršenie zraku, pocit knedlíka v hrdle, obštrukcia nosa, únava, poruchy koncentrácie, distenzia brucha, chuť na cukry, zápcha, hnačka, kŕče počas menštruácie atď. Časť pacientov mala alebo aj má kandidózu kože, nechtov alebo vaginálnu kandidózu, resp. iný priebeh mykózy a ani o tom netuší. Pacienti trpiaci na “novú” kandidózu vážne trpia.

„V súčasnosti nárastom pacientov s prechodným alebo trvalým imunodeficitom, narástla aj závažnosť mykotických infekcií. “ V ochrane tela proti mykózam rozhodujúcu úlohu majú granulocyty a monocyty, teda u pacientov s nízkou hladinou bielych krviniek (neutropénia) sa môže vyvinúť ťažký, cele telo postihujúci infekt. Viac než 50% úmrtnosti onkologický pacientov v období deficitu bielych krviniek, ktoré tvoria protimykotickú ochranu, sú spôsobené ťažkou systémovou kandidózou  – potvrdené pitvami (Jehn 1988). Pacienti s trvalou nízkou hladinou bielych krviniek, zabezpečujúcich ochranu proti mykózam, so systémovou mykózou a napriek protimykotickej terapii často umierajú…Nie je zanedbateľné ani to, aké ďalšie následky majú aplikované lieky na aj tak deprimovanú kostnú dreň. Pri bakteriálnom ochorení pacientov s trvale nízkou hladinou bielych krviniek zabezpečujúcich ochranu proti mykózam nasadené antibiotiká môžu zohrávať dôležitú úlohu pri intoxikovaní kostnej drene…“

Význam a účinky žlčových solí na Candidu albicans.

Žlčové kyseliny, zvlášť kyselina cholová, dezoxycholová a kenodezoxycholova zabraňujú rastu a množeniu (fungistatické) Candidy albicans, sú fungistatické. Žlčové soli napomáhajú premene Candidy albicans na užitočné kvasinky. “Protimykotická funkcia žlčových kyselín: … Došlo sa k záveru, že žlčové kyseliny a ich jednoduché soli vykazujú protikandidózovú aktivitu.  Na základe predošlých informácií bolo prekvapením zistenie, že žlčové kyseliny zabraňujú množeniu kvasiniek druhu Candida. “ Výsledky jasne potvrdzujú dôležitosť normálnej zdravej mikroflóry čreva pri ochrane pred premnožením Candidy albicans. Druhotné žlčové kyseliny môžu zabraňovať a znižovať riziko uchytenia Candidy albicans na sliznici čreva tak, že zmenia adhezívne molekuly Candidy alebo receptory alebo oboje,  tým znemožnia bunkám Candidy priľnutie k sliznici čreva.

V žlči hľadajme prameň mladosti.

Veda spravila ďalší krok vo výskume dlhého života. Štúdia kanadskej univerzity Concordia prvotne  identifikovala úlohu jednej druhotnej žlčovej kyseliny, kyseliny litocholovej (LCA) v súvislosti s predĺžením života. Výskum prebiehal na droždí, ale tento objav môže mať dôležité účinky na dĺžku ľudského života a zdravie, droždie sa vo viacerých zložkách podobá ľudským kvasinkám.

Zo starších štúdií vieme, že žlčové kyseliny majú blahodarný účinok na zdravie a dĺžku života a na základe  poznatkov predpokladáme, že žlčové kyseliny  dávajú možnosť liečby chorôb objavujúcich sa v starobe. Dávajú nádej na zdravší život.

 

Prečítajte tiež: Trávenie alebo trápenie? Ako to máte vy?

 

Ako funguje telo bez žlčníka?

Žlčník funguje ako zásobáreň žlče, ktorá sa tvorí v pečeni. Ak zjete potravu s vyšším obsahom tukov, dostane signál na vylúčenie väčšieho množstva žlče na hladké spracovanie prijatej potravy. Po operácii žlčníka (chýbajúci žlčník nedokáže zadržiavať žlč)  žlč vyteká do dvanástnika nepretržite a tak po zjedení tučného jedla sa žlč nevylúči dostatočne a vzniká tak nevyvážené trávenie. Tuky sa začnú rozkladať až pomocou mikroflóry v hrubom čreve, čo spôsobuje množstvo plynov, nafukovanie, hnačky, bolesti…

 

zdroj: www.gallmet.hu

OXGALL  a GALLMET-M sú prírodné žlčové kyseliny, nápomocné pri Vašich zdravotných problémoch. Môžete si vybrať z 2 možností:

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *